kultúra

Messenger je fenoménom uponáhľanej doby. Preto nie je prekvapením, že postava kuriéra sa objavuje nie len na ulici, ale aj na divadelných doskách či vo filme.

 

Množstvo pražských divadiel, medzi ktorými sú napríklad Semafor, DISK, Na Zábradlí, Švandovo divadlo, Divadlo na Dlouhé, si pre svoje predstavenia zapožičali od Messengera čiernožlté cyklistické batohy či oblečenie. Zdarma taktiež podporujeme aj študentské predstavenia.

 

MESSENGER A FILM

 

MESSENGER  A  VRÁTNE LAHVE

 

Mimo Prahu sa stal Messenger známy aj vďaka filmu Jana Svěráka Vratné lahve. Nápad vznikol v hlave scenáristu a hlavného hrdinu Zdeňka Svěráka. Približne dva roky pred nakrútením filmu sa objavil na recepcii s tým, že býva vo vedľajšej ulici, píše scenár k filmu a rád by nasal atmosféru na dispečingu kuriérskej služby. Chodil medzi telefonistkami, operátormi, počúval a pýtal sa, čo práca kuriéra v teréne obáša.

Vtipná hláška Tkalouna (Zdeněk Svěrák), ktorý pred manželkou obhajuje prácu Messengera slovami:

,,Predstav si, jazdí tam jeden sedemdesiatročný a je to eso!“ bola inšpirovaná skutočnosťou.

 

Život v Messengeri nezastavilo ani nakrúcanie filmu. Nonstop prevádzka v Prahe a príjem objednávok musel fungovať. Telefonistky stále objednávali zásielky a operátori zadávali prácu kuriérom. Vo filme sa tak okrem majiteľa Davida Voverku, ktorý Svěráka vo filme prevádzal dispečingom a jeho brata Aleša Voverku, ktorý sa tam objavil ako kuriér mihli aj ostatní zamestnanci.

 

Pravú prácu Messengera vo filme dokonalo vystihuje aj hláška Zdeňka Svěráka:

,,Taký posol, to je živá spojka medzi ľuďmi.“

Výstižná je aj ústredná pieseň Jaroslava Uhlířa v ktorej sa spieva: „Ani k stáru nemám o živote páru.“ Je z nej cítiť atmosféru a to, že si jazdu mestom kuriér užíva. Preto viac ako zimu či boľavé svaly pociťuje slobodu a voľnosť. Jednoducho to, prečo túto prácu kuriéri robia aj dlhé roky.